Názov združenia – význam latinského slova theatrica?
- Stredoveký teológ Hugo zo Sv. Victora (1096-1141) definoval v skratke latinské slovo theatrica ako scientia ludorum.
- Hugo zo Sv. Victora rozlišoval, zrejme nie bez snahy vytvoriť paralelu so siedmimi slobodnými umeniami, aj sedem mechanických umení. Každé z nich uspokojovalo inú sféru ľudských potrieb: armatúra (zahrnovala aj architektúru) poskytuje človeku úkryt, lanificium — odev, agricultura a venatio — potravu, medicina lieči choroby, navigatio mu umožňuje pohyb na zemi a orientáciu.
- Najzvláštnejšie bolo siedme mechanické umenie: theatrica.
- Názov pochádzal od divadla, ale sféra jeho pôsobenia bola vtedy chápaná širšie: bola to, ako vysvetľoval Hugo, scientia ludorum, čiže umenie organizovať zábavy.
- Hugo zo Sv. Victora povedal: „Medzi tými, čo pestujú umenia, sú tak teoretici, ako aj praktici: prví „robia niečo o umení“ (agunt de arte), druhí zasa „robia niečo umením“ (agunt per artem); umelci-teoretici určujú pravidlá, umelci-praktici ich uplatňujú; jedni učia, druhí konajú…“
- Názov a sama myšlienka boli nové: nepoznáme Hugových predchodcov a po stáročia nenachádzame ani veľa jeho nasledovníkov…
Lib. II. Cap. XXVIII. De theatrica scientia
Theatrica dicitur scientia ludorum a theatro quo populus ad ludendum convenire solebat, non quia in theatro tantum ludus fieret, sed quia
celebrior locus fuerat caeteris. Fiebant autem ludi alii in theatris, alii in atris, alii in gymnasiis, alii in amphicircis, alii in arenis, alii in
conviviis, alii in fanis. In theatro gesta recitabantur, vel carminibus, vellarvis, vel personis, vel oscillis. In atris choreas ducebant et saltabant.
In gymnasiis luctabantur. In amphicircis cursu certabant vel pedum, velequorum, cel curruum. In arenis pugiles exercebantur. In conviviis, rhythmis et musicis instrumentis, et odis psallebant, et alea ludebant. In fanis tempore solemni deorum laudes canebant. Ludos vero idcirco inter legitimas actiones connumerabant, quod temperato motu naturalis calor nutritur in corpore; et laetitia ejus reparatur. Vel quod magis videtur, quia necesse fuit populum aliquando ad ludum convenire, voluerunt determinata esse loca ludendi, ne in diversoris conventicula facientes, probrosa aliqua aut facinorose perpetrarent. (II.28, PL 176:762D-763AB).
Theatrica (zobrazenie na zvonici vo Florencii)
SLOBODNÉ UMENIA
slobodné umenia (artes liberales) Termín starovekej, stredovekej a renesančnej estetiky. Označoval také umenia, ktoré si pre svoj vznik nevyžadovali fyzickú, manuálnu prácu. Hodnotili ich vyššie ako –> služobné a –> mechanické umenia. V staroveku k nim patrili napríklad poézia, v stredoveku sa blížili skôr vede, patrila sem napríklad gramatika. –> trivium a –> quadrivium
Systém navrhol neskoroantický autor Martianus Capella vo svojom diele De nuptiis philologiæ et Mercurii (O spojení filológie s Merkúrom, okolo roku 415), v ktorom opisuje sedem základných umení ako kombináciu Trivia a Quadrivia:
- Trivium – tri slovné odbory:
- Quadrivium – štyri číselné odbory:
MECHANICKÉ UMENIA
služobné umenia (artes vulgares) Termín starovekej estetiky. Označoval umenia, ktoré pre svoj vznik potrebovali manuálnu, fyzickú prácu. Boli menej hodnotné ako –> slobodné umenia. Patrili medzi ne napr. sochárstvo, maliarstvo, V stredoveku ich pomenovali ako –> mechanické umenia.
Iné členenie (podľa „remeselnosti“)
- výroba vlny
- výroba zbraní
- výroba navigačných strojov
- poľnohospodárstvo (agricultura)
- poľovníctvo
- medicína
- divadlo (Theatrica) = širší význam ako divadlo, skôr „umenie organizovať zábavu“